Logo

Konečne aj na európskom tróne

All Blacks – novozélandská ragbyová pýcha

Juraj Mokrý - rozhodca svetového formátu

Z detského domova až do reprezentácie

All Blacks – novozélandská ragbyová pýcha

Ragbisti Nového Zélandu pred tromi rokmi v Anglicku ako prvý tím v histórii obhájili titul majstra sveta. Sú prvými trojnásobnými šampiónmi planéty a Trofej Webba Ellisa pre najlepší tím im právom patrí. Sila týchto štatistík však zďaleka nevystihuje čaro, popularitu a slávu tímu, ktorý sa skrýva pod onou magickou značkou All Blacks. Akú-takú predstavu vám možno dá krátke video z pohrebu jedného z najslávnejších novozélandských ragbistov Jonaha Lomua z decembra 2015. Impozantný bojový tanec haka, ktorý natoľko preslávil hráčov All Blacks, je na ňom skutočne mrazivý. Aj vzhľadom na okolnosti. Jonah Lomu, syn prisťahovalcov z Tonga, zomrel po chorobe obličiek mladý, len štyridsaťročný. Necelé tri týždne po tom, čo All Blacks po víťazstve nad Austráliou získali na londýnskom Twickenham Stadium pred zrakmi 80-tisíc divákov tretí titul majstrov sveta. 

Národná vášeň

Ragby je pre Novozélanďanov národný šport a národná vášeň. A Charles Monro – muž, ktorý ho geograficky izolovanému ostrovnému štátu v roku 1870 predstavil – má odvtedy status legendy. „Bola to skôr náhoda ako cielený počin,“ priznal krátko pred smrťou v roku 1933 Monro. No nič už na tom nezmenil. Na Novom Zélande sa stal nesmrteľným. 

Ako sa to celé začalo? „Počas môjho pobytu v Anglicku na univerzite vo Finchley som videl hrať ragby,“ vysvetľoval úspešný investor a vášnivý fanúšik opery. 

Do Anglicka ho poslal študovať otec, ktorý chcel mať zo syna vojaka. Charlesovi však armáda nevoňala, cnelo sa mu za novozélandským vidiekom, a tak sa s otcovým súhlasom vrátil na južnú pologuľu do rodného mesta Nelson. 

Práve tam syn anglickej matky a škótskeho otca pomohol zorganizovať prvý ragbyový súboj. Stretli sa v ňom Nelson College proti hráčom Wellingtonu, ktorý mal v tom čase už päť rokov status hlavného mesta krajiny. 

Monro vtedy učil na miestnej univerzite a len čo sa školáci dopočuli o zaujímavom novom športe, tiež si to chceli vyskúšať. Charles pomohol chlapcom vytvoriť tím, našiel ihrisko. Zostávalo jediné: ako dostať hráčov Nelson College z južného ostrova do Wellingtonu na severnom. Lode cez Cookovu úžinu, ktorá delí oba ostrovy, ešte pravidelne nepremávali. Sir David Monro, Charlesov otec, však využil svoje bohaté skúsenosti a pomohol vybaviť vládne plavidlo. Hráči Nelsonu vystúpili na palubu a ragby na Novom Zélande mohlo začať písať svoju bohatú históriu. 

Monro by sa dnes určite čudoval, akým veľkým fenoménom sa stal tento šport v krajine Pána prsteňov. Už dvanásť rokov po historicky prvom zápase vznikla novozélandská ragbyová únia, dva roky nato sa už tím nazýval All Blacks – alebo ak chcete Všetci v čiernom. 

Tlačiarenský škriatok či zámer?

Prezývku si národný tím doniesol z úspešného turné v roku 1905 po Veľkej Británii. Podľa jednej z verzií za to môže tlačiarenský škriatok. Daily Mail po víťazstve Novozélanďanov nad Hartlepoolom 63:0 vyšiel s titulkom New Zealand All Backs. Ten mal zdôrazňovať skvelý výkon tímu, v ktorom aj útočníci bránili a prihrávali šišatú loptu tak dobre ako obrancovia, čo vystihuje práve anglický výraz „all backs“. 

Ako dôsledok spomínaného titulku bol juhozápad Anglicka pred ďalším zápasom oblepený plagátmi pozývajúcimi na zápasy „All Blacks“. Písmenko l navyše sa tam vraj dostalo omylom, no niektorí to za chybu nepovažovali. Pomenovanie All Blacks vraj vzniklo preto, lebo Novozélanďania všetci hrávali v čiernom. „Nešlo o nijaký preklep,“ tvrdil vtedajší rozhlasový komentátor Winston McCarthy.

Nech už má pravdu tá či oná strana, výraz sa ujal. Daily Mail ho použil hneď na druhý deň po ďalšom zápase. „Keď sme potom hrali v Írsku, každý chcel vidieť All Blacks,“ spomínal Billy Wallace, vtedajšia hviezda tímu. 

Novozélanďania vyhrali na turné 34 z 35 zápasov s celkovým skóre 976:59. Legenda bola na svete. „Ak sme ako krajina mali obavy, že sa s nami nepočíta, že za nič nestojíme, ragby nám ukázalo, že môžeme v britskom impériu hrať svoju rolu,“ citoval vtedy denník The Guardian novozélandského historika Jocka Phillipsa. 

Darček od Maorov

Ešte väčšiu slávu priniesla Novozélanďanom haka – maorský bojový tanec, ktorý hráči predvádzajú pred každým zápasom s takým zápalom, že občas sa súperom už na začiatku roztrasú kolená. „Keď som ju videl po prvý raz, vystrašila ma. Trvalo mi desať minút, kým rešpekt a hrôza, aká z All Blacks sálala, opadla,“ priznal austrálsky ragbista Dave Brockhoff. 

Pôvodná haka bol tanec, ktorý používal maorský kmeň Ngati Toa zhruba od roku 1810, kedy ju vytvoril náčelník Te Rauparaha. 

Nazval ju Ka Mate (Môžeš žiť), aby ňou oslávil únik pred smrťou po jednej z ťažkých bitiek. Tancom a skladbou chcel zároveň osláviť Mauího, ktorý podľa legendy dokázal predĺžiť deň. Skutočné dni vraj boli kedysi príliš krátke a noci príliš dlhé. Tak Mauí chytil ráno slnko do slučky a to chtiac-nechtiac muselo svietiť dlhšie. Tak to celé opisuje legenda. 

Novozélandská reprezentácia sa tancom inšpirovala a vytvorila niečo, z čoho neskôr čerpali aj iné športové reprezentácie v krajine. Je to skutočne neopakovateľné divadlo. Hráči sa bijú do pŕs, vyplazujú jazyky, búchajú do stehien, dupú a tak ďalej. 

Niekto si pri tom možno klope na čelo, no iní sa s úžasom prizerajú. Pre malebný ostrovný štát v juhozápadnej časti Tichomoria, ktorý má zhruba 4,5 milióna obyvateľov, sa tento tanec stal poznávacím znamením. Aj s jeho pomocou sa reprezentantom krajiny darilo kráčať od jedného rekordu k druhému. 

Nie je to len jediná krajina s tromi titulmi majstra sveta. All Blacks dokázali v rokoch 1987 až 1990 odohrať najviac stretnutí bez prehry (23), nazbierať najviac výhier v sérii – 17 (v rokoch 1965 až 1969), pričom v minulom desaťročí rekordnú sériu ešte vylepšili.

Dodnes sú aj jedinou krajinou, ktorá má so všetkými súpermi pozitívnu bilanciu. Odkedy sa zaviedol ragbyový rebríček, žiadna iná krajina sa nevyhrievala na jeho čele tak dlho a tak často ako práve All Blacks. 

Mekkou tohto športu je celkom určite aucklandský Eden Park s kapacitou 50-tisíc divákov. Štadión, na ktorom Novozélanďania desaťročia s nikým neprehrali. Až v roku 1994 ich po 37 víťazných dueloch v sérii nachytali na hruškách Juhoafričania. 

All Blacks však prehra prebolela. Nikto si netrúfne tvrdiť, že na svete je lepší ragbyový tím než práve ten z Nového Zélandu. 

Viete, že

  • Na Novom Zélande sa už osemročné deti učia skladať súpera na zem, mlyny či autové vhadzovania.
  • V krajine sa hovorí, že každý má dve povolania – svoje a ragbyového trénera. 
  • Novozélandský tím Warriors sa pravidelne zúčastňuje aj Austrálskej ragbyovej ligy. Tím sa teší širokej podpore prisťahovaleckých komunít v južnom Aucklande. 
  • Len dvaja hráči All Blacks videli na vrcholnom turnaji červenú kartu: Cyril Brownlie v roku 1925 a Colin Meads v roku 1967. 
  • Zachovaný dres z turné All Blacks v roku 1905 sa nedávno na aukcii v Cardiffe vydražil za 275-tisíc libier. Hráčom, ktorí sa turné zúčastnili, sa hovorí Originals. 
  • Už 46 bratských dvojíc si zahralo v drese All Blacks. Až v 19 prípadoch sa štartu v drese All Black dočkal otec a neskôr aj syn. 
  • Najťažším hráčom Nového Zélandu bol Neemia Tialata, ktorý vážil 136 kíl. Najvyšším s 206 centimetrami bol Dominic Bird, najnižším Alan Reid so 160 cm. 
  •  Najstarším hráčom, aký kedy All Blacks reprezentoval, bol Ned Hughes, ktorý v roku 1921 nastúpil proti JAR vo veku 40 rokov a 123 dní. 

Hymna HAKA

Ka Mate! Ka Mate!
Ka Ora! Ka Ora!
Tenei te ta ngata puhuru huru
Nana nei i tiki mai
Whakawhiti te ra
A upane ka upane!
A upane kaupane whiti te ra!
Hi!!

Preklad

Môžeme umrieť! Môžeme umrieť!

Môžeme žiť! Môžeme žiť!

To je ten vlasatý muž,

ktorý donútil slnko svietiť.

Držme sa vedľa seba, držme sa vedľa seba.

Spoločne, ďalší krok vpred.

K Slnku, ktoré svieti.