Logo

Konečne aj na európskom tróne

All Blacks – novozélandská ragbyová pýcha

Juraj Mokrý - rozhodca svetového formátu

Z detského domova až do reprezentácie

Piešťanské Čajky vzlietli medzi slovenskú špičku

Basketbalový klub Piešťanských Čajok vtrhol na slovenskú ligovú scénu pred šiestimi rokmi spôsobom, ktorý stojí za povšimnutie. Čajky priniesli vítané oživenie medzi dlhoročných rivalov Košice s Ružomberok. Zverenkyne trénera Martina Pospíšila sa rýchlo vtesnali medzi favorizované duo a zaradili sa medzi tradičných kandidátov v boji o najcennejšie kovy. 

Kým úvodné ligové sezóny v ére samostatnosti Slovenska patrili neohrozenému Ružomberku, od roku 2004 kraľujú ženskej najvyššej súťaži hráčky Good Angels Košice. V roku 2012 sa k nim pridal nový vyzývateľ – Piešťanské Čajky. Ich minulosť je krátka, ale o to bohatšia. Známe kúpeľné mesto, ktoré niekoľko rokov bolo vidieť aj na hokejovej mape, si tak mohlo do zoznamu pridať ďalší úspešný šport. A to sme ešte nespomenuli vodné športy, triatlon či tenis. 

Už šesť rokov

Pred vstupom do najvyššej basketbalovej ligy pôsobili Piešťany v druhej najvyššej súťaži pod značkou BKM, no bez výraznejšieho seniorského úspechu. 

Iné to bolo v mládežníckych kategóriách. V sezóne 2009/2010 získali kadetky MBK Stará Turá bronz na majstrovstvách Slovenska, kadetky BKM Piešťany skončili v rovnakej sezóne štvrté. „Možno to vyznie paradoxne, ale spúšťacím momentom bola konferencia SBA vo Zvolene v roku 2011. Naša vízia prezentovaná kandidátom na prezidenta SBA Miroslavom Nerádom nebola na konferencii prijatá. Hneď nato oznámil koniec basketbalu v Nitre jej prezident Milan Kreškóci. Hrozilo, že ženská extraliga bude mať veľmi málo družstiev. Po dlhých rozhovoroch sa preto kluby uzniesli na tom, že nováčikov prijmú medzi seba bez toho, aby sa museli kvalifikovať z nižších súťaží. Využili sme to, keďže sme dlhodobo pracovali s mládežou v Starej Turej i Piešťanoch. Veľmi rýchlo sme zapojili do rozhovorov aj trénera Pospíšila. Pred sezónou 2012/2013 sme získali divokú kartu ako Spoločné basketbalové združenie Piešťany – Stará Turá. V júni 2012 sme zverejnili, že extraligové družstvo bude hrať pod značkou Piešťanské Čajky a prvým trénerom tímu bude práve Pospíšil,“ spomína na začiatky vtedajší výkonný riaditeľ klubu Miloš Drgoň. 

Od začiatku s Pospíšilom

Od tých čias sa meno šéfa lavičky nemenilo. Tréner Martin Pospíšil na nej sedí doteraz a jeho meno je už neodmysliteľne späté s históriou klubu. Do kúpeľného mesta prišiel s dobrou vizitkou, počas kariéry úspešne viedol mužov Nitry, bol tiež asistentom trénera pri reprezentačnom tíme žien Slovenska. „V tom čase som bol asistentom Ľubomíra Urbana pri mužoch v Nitre. Miroslav Nerád s Milošom Drgoňom prišli s ambicióznym projektom. Bolo vidieť, že chcú, ale sami ešte nevedeli, či sa dá klub dostať do takého stavu, v akom je dnes. Nemali prehnané ciele, bolo to skôr o malých krokoch. To ma zaujalo,“ hovorí Pospíšil. 

Piešťanom kývol. „Klub bol vtedy niekde úplne inde v porovnaní s dneškom. Musím povedať, že som veľmi hrdý na to, kam sa za tých päť a pol roka posunul. Začínalo sa v skromných podmienkach v hale Gymnázia Pierra de Coubertina. Postupne sme však naberali na sile. A po každej sezóne sa posúvali. Herne aj v činnosti klubu,“ pokračuje tréner Čajok. 

Pohár hneď v prvej sezóne

Pre Piešťany sa nováčikovská sezóna začala najlepšie. Hneď v premiére v prvom kole zdolali Petržalku. Prišlo aj víťazstvo nad Ružomberkom a účinkovanie v Stredoeurópskej lige (MEL). Napokon z toho bolo štvrté miesto po základnej časti, vo štvrťfinále ich zastavil neskorší držiteľ bronzu zo Spišskej Novej Vsi. „Preklopiť amatérsky basketbal do profesionálneho si vyžadovalo veľa vecí. Od priestorov na zápasy a tréningy, cez zloženie družstva. Chceli sme mať a aj sme v ňom mali hráčky piešťanského a turnianskeho regiónu. Doplnili sme ich perspektívnymi basketbalistkami z iných kútov Slovenska. Potom sme museli vytvoriť zázemie, partiu ľudí k stolíku, pre štatistiky, priame prenosy a tak ďalej. Netreba zabúdať na budovanie značky – logo, dresy, plagáty, stránky. Bolo to však pekné obdobie. Mnohí ľudia robili bez nároku na odmenu, srdcom. Verili nášmu projektu. Keď sme si potom hneď v prvej sezóne vybojovali účasť v MEL-ke, bola to pre nás tá najkrajšia odmena,“ obzerá sa späť Drgoň. 

V treťom roku finále

Ďalšiu sezónu prišla prvá medaila – bronzová. V sérii o tretie miesto zdolali Piešťanky Šamorín 3:1 na zápasy, v MEL-ke už patrili k širšej špičke, čoho dôkazom bolo ôsme miesto z 11-členného pelotónu. 

O sezónu neskôr už Čajky oslavovali postup do finále. Na Košičanky však nemali. „To finále ma napriek prehre udržalo v klube. Bol som na hráčky hrdý. Bolo dôležité, že sme mali stále vyššie a vyššie ambície. Nevidel som dôvod, aby som klub opustil. Navzájom sme si pomáhali, aby sme napĺňali moje aj ambície klubu. No nemôžeme byť naivní, v Poľsku alebo v Maďarsku je osem silných klubov, tam by bolo oveľa ťažšie byť hneď v tretej sezóne vicemajstrom,“ zamýšľa sa Pospíšil.

Kredit Piešťanských Čajok rástol. Posilnilo ho aj vybudovanie novej haly – Diplomat arény na Kuzmányho ulici. „Uvedomili sme si, že hala gymnázia má síce domácu atmosféru a diváci sú spojení s dianím na ihrisku, ale na tréningy nestačí. Už po dvoch sezónach sme začali uvažovať o postavení novej haly. Vďaka patrí najmä prezidentovi klubu Miroslavovi Nerádovi, ktorý bol investorom celej stavby,“ vraví Drgoň, ktorého meno si dnes každý spája práve s Čajkami. „To považujem za svoj najväčší úspech, hoci som len súčasť stroja, ktorý slušne fungoval,“ teší sa. 

Hor sa do Európy

V sezóne 2015/2016 sa klub premiérovo prihlásil do druhej najvyššej ženskej európskej súťaže – Eurocupu. V základnej skupine si ako nováčik nepočínal vôbec zle, do posledného kola bojoval o postup medzi top 16. O rok síce stroskotal v kvalifikácii, ale v aktuálnom ročníku hrali Čajky znovu základnú skupinu. A len povestný malý krôčik im chýbal k účasti v v ďalšej fáze. „Stále sa bavíme o tom, či skončiť druhý alebo tretí v extralige, ale účasť v Eurocupe či kvalifikácia o Euroligu bola veľkým krokom. Tam vám dôjde, čo znamená hrať vrcholový basketbal. Kvalita je niekde úplne inde, či už klubov, trénerov, realizačných tímov alebo hráčok. Všetci musíme vyžmýkať maximum našich možností, to nás posúva vpred. Pre slovenský klub je najpodstatnejšie hrať európsky pohár. Dvakrát sme takmer do poslednej minúty bojovali o postup, to je niečo skvelé,“ myslí si tréner Piešťan. 

Z pohľadu krátkej histórie je zatiaľ najúspešnejšou vlaňajšia sezóna. Hneď v jej úvode ukončili Piešťanky neuveriteľnú 68-zápasovú a dva a pol roka trvajúcu sériu výhier Good Angels Košice. 

Rovnakého súpera dokázali zdolať aj v domácom prostredí, keď premiérovo zdvíhali nad hlavu pohár pre víťaza Slovenského pohára. Okrem toho sa tretíkrát za sebou stali Piešťany vicemajstrom Slovenska a v Stredoeurópskej lige obsadili druhú pozíciu. „Bol to prelom, vyhrala sa trofej. Vzhľadom na kvalitu Good Angels Košice je na Slovensku vždy ťažké vyhrať trofej, či už ligovú alebo pohárovú. V pohári je to jednoduchšie, stačí vám jeden víkend, kde sa môže stať úplne všetko,“ vyhlásil Pospíšil. 

Príde aj titul?

Majú Čajky aj na zisk majstrovského titulu? „Košičanky majú kvalitu, rovnako Ružomberok. Bude to náročné, no my máme svoju cestu. Káder špeciálnym spôsobom nedopĺňame, nastupujeme s hráčkami, s ktorými začíname sezónu. Je to veľká výzva,“ netají tréner Pospíšil.

Za tajomstvom nečakaného vzostupu Čajok je aj s mládežou, ktorý sa v meste hovorí Čajočky. „Tie tu boli dávno pred Čajkami. Mládež v Starej Turej a Piešťanoch tento klub naštartovala. Výsledky Čajok nám dnes uľahčujú robotu. Ľahšie sa nám lákajú dievčatá k basketbalu,“ hovorí Drgoň. 

„Dobrá mládežnícka základňa je oveľa podstatnejšia ako nejaké finále či titul. Nie je to však len o práci v Piešťanoch, ale v celom regióne,“ dopĺňa Pospíšil. 

Piešťany ako Prievidza?

V Piešťanoch sú napriek slušnému rozbehu stále pri zemi. „Sme ekonomicky stabilný klub, schopný organizačne zvládnuť a hrať akúkoľvek európsku súťaž. Môžeme vyhrať nad Good Angels Košice, ale zatiaľ s nimi nemôžeme vyhrávať. Verím, že značka Piešťanské Čajky tak skoro nezanikne,“ nádeja sa Drgoň. 

Kouča Pospíšila by potešilo, keby basketbalová vášeň v meste dosiahla aspoň podobnú úroveň ako v Prievidzi, za ktorú v minulosti sedem rokov hrával. „V Prievidzi má basketbal obrovskú tradíciu. Hrali sa tam európske poháre, klub je niekoľkonásobným majstrom. Niektorí ľudia sú tam posadnutí basketbalom, nevnímajú družstvo len cez výhry alebo prehry, ale rozumejú basketbalu. Nie je to o piatich či šiestich rokoch ako tu, ale je to o generáciách. Ľudia sa tam neustále rozprávajú o basketbale. Bol by som rád, keby to naplno prepuklo aj v Piešťanoch. Aby ľudia nevnímali basketbal cez výhry alebo prehry, ale v širšom kontexte. Aby viac detí začalo hrať tento šport. Ak sa to udrží, tak aj v ženskom basketbale môže vzniknúť potenciál na veľkú liaheň. Piešťany by tak mohli byť tým, čo je v mužskom basketbale Prievidza,“ želá si Pospíšil. 

Nikola Dudášová – jediná od začiatku

Ako jediná je od počiatku súčasťou tímu 22-ročná krídelníčka Nikola Dudášová. Výkony a úspechy v drese Piešťanských Čajok jej otvorili aj cestu do reprezentácie. 

Talentovaná basketbalistka začínala pod deravými košmi v rodnej Banskej Bystrici, kde hrala za družstvo kadetiek a junioriek tímu BK UMB 08. Potom prišla ponuka z Piešťan. „Na začiatky mám pekné spomienky. Bolo to pre mňa niečo nové. V osobnom aj v basketbalovom živote. Prvýkrát som bola od rodiny, naučila sa samostatnosti. Otvorilo mi to dvere o väčšieho basketbalu.“

Každým rokom sa zdokonaľovala a upevňovala si pozíciu v družstve. „Od začiatku je tu dobré zázemie a podmienky pre mladé hráčky, ktoré chcú napredovať. Mala som okolo seba skúsené spoluhráčky, ktoré ma veľa naučili, a taktiež tréner Pospíšil je ambiciózny a vzdelaný. Často dokáže z hráčok vyťažiť veľmi veľa. Každý rok sa družstvo výkonnostne posúvalo a malo väčšie ambície. Odohrala som tu ťažké zápasy od extraligy až po kvalifikáciu Euroligy. Sú to cenné skúsenosti, ktoré dúfam zúročím v ďalších rokoch pri basketbale,“ zamyslela sa Dudášová. 

Po štartoch v tímoch do 18 a 20 rokov sa v predchádzajúcom roku prebojovala už do výberu žien, s ktorým absolvovala majstrovstvá Európy v Česku. Slovenky skončili ôsme. „ME v Čechách bol pre mňa skvelý zážitok,“ netají. 

Na ktorý úspech spomína v doterajšej kariére najradšej? „Za takmer šesť skončených sezón ťažko vybrať jediný. Každý rok bol niečím špecifický. Veľmi rada spomínam na prvú medailu alebo na prvý postup do finále extraligy. No určite jeden z najkrajších úspechov bol triumf na Slovenskom pohári minulý rok,“ dodala na záver slovenská reprezentantka. 

MICHAL DUCHOVIČ

 

Čajky v Extralige

2012/2013: štvrté miesto

2013/2014: tretie miesto

2014/2015: druhé miesto

2015/2016: druhé miesto

2016/2017: druhé miesto