Logo

Konečne aj na európskom tróne

All Blacks – novozélandská ragbyová pýcha

Juraj Mokrý - rozhodca svetového formátu

Z detského domova až do reprezentácie

Pingpong – stolný tenis bez rotácie

Viete, aký je rozdiel medzi pingpongom a stolným tenisom? Nijaký? Vraj ide o to isté? Možno v minulosti by vaša odpoveď platila, no dnes je situácia odlišná. Stolnému tenisu, ktorého medzinárodná federácia existuje už 92 rokov, vyrástla konkurencia. Dostala názov pingpong a od bežného stolného tenisu sa odlišuje tým, že hráči počas zápasov nesmú využívať žiadne poťahy. Žiadne antitopspiny, trávy a iné technické vymoženosti, ktoré súperovi na druhej strane stola sťažujú možnosť vrátiť loptičku.

„Len úplne základné drevené rakety potiahnuté šmirgľovým papierom. A môžeme hrať,“ opisuje pravidlá slovenský reprezentant Ľubomír Pištej. Navyše, zápasy sa aj inak počítajú. Na rozdiel od bežného stolného tenisu, kde sa hrá na štyri víťazné sety do jedenásť bodov, v pingpongu stačí vyhrať dva, no každý sa počíta do 15 bodov. Účastníci si ani len nemôžu priniesť vlastné rakety, v dejisku si nejakú vyberú. Hovorí sa im aj blue rackets. 

Väčšia šou, zábavnejší diváci

Pištej, vlaňajší osemfinalista klasických majstrovstiev sveta, patrí medzi hŕstku Slovákov, ktorí súťažia aj v pingpongu. Spolu s Adamom Bratom, Matejom Muchom či Marcelom Rabarom. Na rozdiel od bežného svetového šampionátu je pingpong väčšia šou. „Aj preto, že to organizuje promotér Barry Hearn. Muž, ktorý organizuje aj turnaje v šípkach či snookri,“ vysvetľuje Pištej. 

Na premiérovom ročníku MS v pingpongu v roku 2011 v Las Vegas najlepší Slovák súčasnosti chýbal. Nezúčastnil sa ani o dva roky v londýnskej hale Alexandra Palace, kde sa odvtedy konali všetky ďalšie ročníky. „Od roku 2014 som však pravidelným účastníkom. Vlani som sa dokonca dostal do semifinále, kde ma zastavil Nemec Alexander Flemming. Škoda, na začiatku tretieho setu som viedol 4:0. Mimochodom, bojovali sme v hale, kde prebieha aj svetový šampionát v šípkach, ktorý si na Eurosporte tiež rád pozriem,“ vraví Pištej, ktorý si pred rokom napokon niesol bronzovú medailu. Už druhú na tomto type šampionátu. 

Férový šport, rovnaké podmienky

Prešovský rodák nijako netají, že hlavnou motiváciou sú peniaze. Tohtoročný víťaz turnaja z januára tohto roku Číňan Wang si z Londýna odniesol 20-tisíc dolárov, druhý v poradí polovicu. Celková dotácia turnaja sa vyšplhala na stotisíc. 

Pištej v januári tohto roka už taký úspešný nebol, vypadol v osemfinále, Adam Brat ešte o kolo skôr. „Dá sa tu privyrobiť, v hale je vždy výborná atmosféra, možno lepšia ako na normálnom šampionáte, tak prečo to neskúsiť. Navyše je to naozaj férový šport, lebo všetci máme na začiatku rovnaké podmienky. Žiadna alchýmia poťahov tu nefunguje, rozhodujú len vaše schopnosti a šikovnosť. Nie materiál, ale hráč. Ako doplnkový šport je to výborné.“

Je veľkou zmenou pre našich hráčov preorientovať sa na obyčajné rakety? „Možno pre niekoho áno, ale mne to problém nerobí. Niekomu to možno trvá, o hodinku či dve však hrá ako predtým. A keď sa začínam chystať na turnaj do Londýna, tak tomu venujem asi mesiac času,“ pokračuje Pištej. 

Slovenský zväz stolného tenisu nemá s „anglickým pingpongom“ nič spoločné. „Oni si to organizujú sami. Vnímam to ako trochu zvláštny šampionát, na druhej strane je to pre technických hráčov výzva,“ prezradil nám generálny sekretár SSTZ Anton Hamran. 

Všade plno Číňanov

Pingpong sa pomaly, ale predsa dvíha, vážnu konkurenciu pre celosvetovo rozšírený stolný tenis však zatiaľ asi nepredstavuje. „Vlastný turnaj sa rozhodli zorganizovať Číňania, Maďari vraj organizujú tímovú súťaž, ale sú to len také lastovičky. Navyše londýnske majstrovstvá sú stále len pre vyvolených. Majú síce domácu kvalifikáciu, ale tam nemôžu štartovať cudzinci. Boli už aj majstrovstvá Európy, ale celé je to o prize money. Keď nebudú, asi viac štartovať nebudem,“ netají Pištej. 

Ako je nielen v tomto športe bežné, aj v pingpongu už nastala dominancia Číňanov. „Naposledy mi to v Anglicku pripadalo až neférové. Všade hral Číňan. Do hlavného pavúka, kde bolo 64 miest, ich pustili až štrnástich. Slovensko dostalo najskôr len jedno miesto, no keďže ja som bol vlani v semifinále, tak nám pridali druhé a Maťo Mucha sa potom ešte kvalifikoval na turnaji v Spojených arabských emirátoch. No počet čínskych hráčov by mali obmedziť, na stolnotenisových majstrovstvách môžu štartovať len šiesti,“ zamýšľa sa náš reprezentant. 

V tohtoročnom štvrťfinále tvorili zástupcovia najľudnatejšej krajiny sveta presnú polovicu, v semifinále boli traja a súboj o zlato bol čisto v ich réžii. Ktovie, možno to promotérovi Hearnovi až tak neprekážalo, veď doteraz sa Čínan zo zlata netešil. Prvé tri ročníky vyhral Rus Maxim Šmirev, ďalšie dva domáci Andrew Baggaley. Až na šiesty pokus sa Čína dočkala prvenstva. 

Späť v čase asi o 30 rokov

„Sám som na začiatku nevedel, čo od toho očakávať. Len som dúfal, že tento nápad zaujme tak ako šípky. Viem, vyzerá to, ako keby sme sa v tomto športe vrátili o tridsať rokov, ale ľudí to naozaj bavilo,“ vyznal sa Barry Hearn pre BBC v roku 2013, kedy v Alexandra Palace organizoval prvý ročník na britskej pôde. 

„Bolo to zvláštne. Po prvý raz som nešiel cestou objavovania nových športov a trendov, ale rozhodol sa vrátiť v čase. A nebola to zlá voľba,“ pokračoval rodák z Essexu, z ktorého sa aj vďaka podobným aktivitám stal multimilionár. 

Pingpong sa pozdáva aj dvojnásobnému britskému šampiónovi. „Moderný stolný tenis je až príliš rýchly. Loptičku v ňom niekedy ani poriadne nestihnete sledovať. Toto je pomalšie, no zároveň väčšia zábava. Jasné, lopta sa trochu dá zatočiť, ale len pri podaní a musíte to navyše vedieť. S obyčajnými raketami to také jednoduché nie je,“ tvrdí Andrew Baggaley, ktorého tentoraz vo štvrťfinále stopol krajan Chris Doran.