Logo

Konečne aj na európskom tróne

All Blacks – novozélandská ragbyová pýcha

Juraj Mokrý - rozhodca svetového formátu

Z detského domova až do reprezentácie

So Spartakom každý deň

Ak potrebujete presné čísla a fakty o trnavskom Spartaku, je tou najpovolanejšou osobou, ktorá vám poskytne informácie. Kronikár futbalového klubu zo slovenského Ríma Mikuláš Rožňák (66) si vedie podrobný archív o vystúpeniach „bílich andelov“. Vďaka precíznym štatistikám jeho pomoc neraz vyhľadávajú aj mnohí novinári.

Neoceniteľné služby nezištne poskytuje aj trnavskému klubu. Pravidelne sa podieľa na organizácii Predsilvestrovskej futbalovej šou, obsahovo zostavuje bulletin a dlhé roky viedol presscentrum. Aj preto mu Spartak pri nedávnom vyhlasovaní ankety Andel roka udelil špeciálne ocenenie. Ako vôbec prvý získal Cenu prezidenta klubu. Pamätnú plaketu si na galavečere prevzal z rúk funkcionára a legendárneho brankára Dušana Keketiho.

Začiatky v kotli

Mikuláša Rožňáka opantal fenomén zvaný futbal už v detstve. Keď mal osem rokov, starý otec ho prvýkrát vzal na zápas Spartaka. Písal sa rok 1959, súperom „andelov“ bola Jednota Košice, výsledok podstatný nebol, malého Mikuláša však čaro okolo trnavského klubu tak opantalo, že pri futbale zostal dodnes.

Najprv sa profiloval ako fanúšik a zberateľ, neskôr začal s publikačnou činnosťou ako novinár a v posledných rokoch i ako autor kníh.

„V roku 1988 som začal posielať spartakovské suveníry fanúšikom, ktorí o ne žiadali. Zistil som, že taká služba existuje v Trnave len sporadicky. Jeden priaznivec z Kladna poslal desať korún, ale na odznak od klubu čakal vyše roka. Pochopil som, že treba človeka, čo si to vezme za svoje,“ hovorí o svojich začiatkoch Mikuláš Rožňák.

Za mlada ho to ťahalo ako väčšinu fanúšikov do kotla. Chodil aj so zástavou, neraz sa vracal bez hlasu. „Takto to išlo asi do tridsiatky. Vykričal som sa nielen pri góloch, ale aj pri povzbudzovaní. Do žiadnej bitky som sa však nikdy nedostal. Najznámejší pokrik bol vtedy „Trnava, do teho!“ To zostalo dodnes. Spievané chorály ešte neexistovali.“

Obdivoval Dobiaša

Jeho najobľúbenejším futbalistom bol Karol Dobiaš. K jeho esám patrili aj Jozef Adamec a Ladislav Kuna. „Samozrejme, výborných futbalistov hralo za Spartak viacero. Dobiaš mi imponoval svojou hrou, vitalitou a ofenzívnym poňatím futbalu. Zdobili ho dlhé vlasy à laGeorge Best z Manchestru United. Bol symbolom majstrovskej Trnavy a miláčik tribún. Keď hráči niekam prišli, Karol bol nepísanou hviezdou. Mal som veľmi zmiešané pocity, keď prestúpil do Bohemians Praha a počas zápasu so Spartakom v Trnave na neho ľudia pri každom dotyku s loptou pískali. Toľko rokov sme ho uznávali a za mesiac sme zrazu na všetko zabudli. Ľudia mu dali najavo, že spravil niečo, čo nemal. Nedokázal som na neho pískať, no ani som mu netlieskal. Dnes sú podobné prestupy normálne, vtedy to bolo pre priaznivcov nepochopiteľné.“

S Dobiašom sa zhodou okolností počas ankety Andel roka stretol na jednom pódiu. Klub prostredníctvom majiteľa Vladimíra Poóra odovzdal svojej legende spomienkové darčeky k 70. narodeninám.

V dobrom i zlom

Na otázku, čo pre neho znamená Spartak, reaguje Rožnák ešte aj dnes emotívne. „Spartak je popri bežnom živote a rodine polovicou môjho života,“ povie so stiahnutým hrdlom. „Zažil som s klubom strašne veľa. Neexistuje deň, aby som si na Spartak nespomenul alebo niečo neprečítal. S trnavským futbalom žijem, neverím, že sa to raz zmení. Tak mi prirástol k srdcu, že je súčasťou môjho bytia. Mám rád aj iné európske mančafty, ale aby som ich uprednostnil pred Spartakom, to neprichádza do úvahy. Považujem sa za veľkého fanúšika. A keď sem-tam niekedy niečo na Spartaku kritizujem, vždy to myslím dobre.“

S trnavským futbalom prežil nielen radosti, ale aj bolestivé momenty, fanúšik v ňom však nikdy nezomrel.

„Moja teta mi povedala, že raz na futbal určite prestanem chodiť, no to budem musieť dostať rozum. Podľa tohto výroku ho ešte stále nemám. Prežil som aj obdobia, keď Trnava hrala druhú ligu alebo v prvej bojovala o záchranu. Človek sa stále nádeja, že sa veci zlepšia a raz ten titul príde. Mal som obdobia, keď som tvrdil, že už sa ďalšieho nedožijem, no v ostatných mesiacoch znova cítim šancu. Zažil som päť titulov, ten skvelý pocit poznám.“

Napísal Bibliu

Mikuláš Rožňák je spolu s Jozefom Kšiňanom a Stanislavom Hlaváčkom autorom Biblie Spartaka. Kniha podrobne bilancuje jednotlivé súťažné ročníky Spartaka a prináša bohatú štatistickú časť. Čitateľ získa prehľad o všetkých zápasoch „andelov“ a strelcoch gólov od roku 1939. Ku každej sezóne je priložená súpiska hráčov, ktorí v danom ročníku nastúpili, a počet ich odohraných zápasov.

Podrobné štatistiky sú aj o účinkovaní „andelov“ v národných pohároch či na európskej scéne.

Nechýba menný zoznam všetkých futbalistov Spartaka. Autori zaradili aj prehľad zápasov, v ktorých dosiahli hráči Spartaka hetrik, ako i súpis všetkých trénerov zoradený podľa sezón.

Text je, samozrejme, doplnený o fotografie zachytávajúce okrem významných klubových futbalistov aj fanúšikovskú scénu – neoddeliteľnú súčasť identity klubu.

Rožňák sa autorsky podpísal aj pod knihu Zlatý vek trnavského futbalu, ktorá mapuje nielen futbalový život najväčších trnavských futbalových legiend z majstrovskej éry.

Najnovšie zostavil knihu Od Lausanne po Zürich, kde oživuje spomienky na 78 zápasov Spartaka v pohárových súťažiach.

Pri každom stretnutí si čitateľ prečíta krátky priebeh, zostavu, strelcov gólov, meno hlavného rozhodcu i dátum, kedy sa súboj odohral. Vzácne spomienky dopĺňajú fotografie momentiek zo zápasov, hráčov či súperov Spartaka.

JÁN KRÁL 

Kto je Mikuláš Rožňák?

Spartakovec telom aj dušou sa narodil 10. októbra 1951 v Trnave. Vo fanúšikovskom hnutí požíva veľký rešpekt. Po Jánovi Valentovičovi prevzal v deväťdesiatych rokoch post predsedu fanklubu, kde strávil 15 rokov, dnes vystupuje ako podpredseda občianskeho združenia Bíli Andeli. Spravuje funkciu vedúceho presscentra na štadióne, ktorú vykonáva už zhruba dvadsať rokov. Najskôr pomáhal pri tvorbe bulletinu, dnes je jeho hlavným autorom. 

Tri desaťročia učil na Strednej priemyselnej škole dopravnej v Trnave, kde študoval aj Miroslav Karhan či Kamil Kopúnek. Momentálne si užíva dôchodkový vek, no popritom naďalej píše pre agentúry a regionálne noviny. Vytvoril si rozsiahly podrobný archív, dodnes si u neho overujú informácie z histórie Spartaka žurnalisti z celého Slovenska. 

S manželkou Evou majú dcéry Luciu a Evu, prvá menovaná mu priviedla na svet vnukov Michala a Sebastiana. Okrem Spartaka patrí k jeho obľúbeným klubom aj anglický Stoke City a nemecká Borussia Mönchegladbach.